bohovského strasti a nálezy.

Sociálna sieť naruby! Miesto fotiek z dovolenky a výletov, trikolóra cez celú profilovku a Eiffelovky znázorňujúce mier. Čo sa to do prdele deje? Obrovská tragédia! Viac ako stotridsať mŕtvych. Viral oplakávanie nad stratou. Začal jeden „Modlím sa za Paríž“, pridali sa ďalší, nakoniec všetci. Masový efekt „boja“ proti terorizmu. Miesto zbrane prsty na klávesnici hbité ako panter. „Ústa“ plné nenávisti a odhodlania vykonať niečo dobré. Ale čo? To nik nevie. Spoza monitora sa to nedá. Možno si kratšou minútou ticha uctiť všetkých, ktorí zomreli. To by šlo. Tak isto, ako sme si uctili pasažierov z ruského lietadla, z ktorých médiá neurobili mučeníkov prvej triedy, ako tomu bolo teraz. Neurobiť z toho hyenistický biznis so smrťou. Tričká s nápisom „Pray For Paris“ ako dôkaz súcitu. Zvrhlé! Diskotéka na bratislavskom hrade v štýle galského kohúta. Prejav solidarity … Stačilo. Vypínam.

„Ak neukončíme vojny, vojny ukončia nás.“ – H. C. Wells