Na hodinkách 9:30. Je čas! Vymením vodu, dosypem, mlynček zomelie a „čapujem“ … Caffé Nero. Bez mlieka a bez cukru, ako to mám rád. Na čierno som si ju začal robiť od sedemnástich. V čase, kedy sme „žrali“ starú školu hip-hopu. „Pre čiernych ľudí, čierna káva. Čierni dušou, peace!“ smiali sme sa. Cítili sme sa ako gangstri z geta. „G“ už nie som, ale kávu bez ničoho milujem dodnes … Jedna, dve, tri … Boli časy, kedy aj šesť. Musel som. Žiadna šťava! Kofeínový shot priamo do hlavy. V kaviarni šup poldeci vody, žiadne piccolo, ale jednoducho espresso. Privoniam … V stopercentnej arabice nádych orieška. Vychutnávam. Chuťové poháriky pištia radosťou. Jazz v mojich ušiach, podtón spokojnosti. Konverzácia k pohode alebo absolútne ticho … „Kaviarňoví povaľači“ definícia brainstormingu v ruchu sociability. Sadneme, dáme kavm, cíga v paprči. Pozeráme sa okolo. Vidíme, chŕlime, vznikne nápad. Spôsob overený. Každý kávičkuje, ako sa mu páči … po svojom.
„Kávu beriem vážne. Ráno si ju uvarím tak silnú, že prebudí aj susedov.“