Denne spím niekoľko hodín . . . zZz

29. októbra 2015, bohovsky, Nezaradené

„Čo sa Ti dnes snívalo? Ako sa mi hovienko v zadku kývalo“ … „A Tebe?  Že ty si bol zajac a môj ehm-ehm mrkva“ … Každý sníva o tom svojom. Chudobní o bohatstve, chorí o zdraví, samotári o rodine. Sú ľudia, ktorí snívajú o maximálnom uspokojení svojich materiálnych potrieb. Iní o pokojnom živote bez stresu, v objatí prírody. Snov je veľa. Sny so zavretými očami, kedy padáš z oblakov, nakoniec sa zobudíš do čerstvého rána. Sny na stoličke v rannej MHD cestou do práce … Existujú sny za pochodu davom, kedy telo žije, ale mozog sní. Daydreamer. Snílek, spáč s ružovými okurliarmi a úsmevom blaženým na tvári. Poznáme to. Hocikedy, hocikde. Vo vlaku, kedy si krátime dlhú cestu do bodu B. Doma pri čaji o piatej so založenými rukami za hlavou. Na porade, pri obchodnom stretnutí. Keby som mohol byť tam a vidieť toto … Keby som sa mohol stretnúť s tým a povedať mu hento … v skratke: „Keby bolo hovno cukrom, srali by sme si do kávy!“ … jednoducho mier na Zemi. Veci krásne, hrejivé, ale vo veľa prípadoch s realitou nezlúčiteľné. Imaginárium v našej hlave, ktoré v určitom momente, pri určitých činnostiach škodí produktivite. Pohľad do neznáma, prítomnosť ulieta. Myšlienkami preč …

 

Snívanie legitímne, prirodzené. Dokonalosť nami vytvorená. Náš svet, naša fantázia. Len pozor! Nastavme si ten správny budík, lebo môže prísť facka.