Kam až krokom dovidíme. Dúfam, že ďaleko.

28. októbra 2015, bohovsky, Nezaradené

Hopsám svetom, dokonale obutý. Vysolil som za tenisky kilo, vôbec mi to nevadí. Labky v suchu, v úplnom pohodlí. Čas pridaný mojim hnátom, určite sa mi to oplatí … Kukám dopredu cez čierne brýle. Vôbec nežmúrim, slnko sa rýchlo skryje. Vážim si privilégiá tým hore dané, starajme sa o ne, nezničme ich behom chvíle.

 

Oči, obraz nášho bytia. Pozorujeme a predvídame. Pohľadom vychutnávame i uhíňame. Učiteľ náš každodenný. Poézia maľby. Slzy a odraz šťastia, nedokáže slepý. Výraz nevedomý … Nohy, stroje našej mobility. Nesú nás za prácou, za peniazmi pre náš život dôstojný. Bežia a skáču, bojujú za naše zdravie. Fyzické aj duševné. Samozrejmosť? Stačí stotina sekundy, na perpetum mobile pripútaný.

 

Nebuďte k vašim očiam a nohám skúpi, zradia vás, opustia. Doprajte im komfort a veľkú dávku pohodlia. Bežte a smejte sa, patrí to ku skvelým momentom života.