Milujem, kde žijem.

25. októbra 2015, bohovsky, Nezaradené

Ráno vstanem, vonku krásne. Babie leto farbí stromy do tepla. Tatry bližšie k môjmu oku. Gerlach s Kriváňom nosy od cukru, fantázia! Kávička na vzduchu, pravom nefalšovanom, do pľúc ostrosť, ktorú musím. Je ako droga. Voda sladučká, torta v tekutom stave. Jednoducho Mastercard, na nezaplatenie! Balzam na dušu, slepačia polievka v nedeľu na stole. Vraciam sa domov, za Hybe pozdrav na dvere, pery do široka. Som doma. Cítim šťastie. Vitaj! … Priateľov po boku dohromady sedem. Verní a statoční. Je kam ísť, je sa kam zašiť, kultúra nechýba. Vsádzam na šport. Bicykel, lyže, tenis, basket, možností je mnoho. Každý podľa svojho. Večer pivo, keď dávajú niečo dobré, volíme kino. Je nám fajn, sme radi, smejeme sa. Sme doma. Ako deti, rodičovská láska, školské ulievačky, skrývačky s kamošmi. Domov! Odchádzam, mávam čau so slzami na tvári, je čas ísť. Práca, rodina, účty. Domov nový, vytvorený. Ale náš, spoločný. Miesto odkiaľ pochádzam, raz za čas, stačí. Chýba mi to, no čo narobím. Všade dobre, doma najlepšie …