Diskotéka. 2-3 hodiny ráno. Ja, spoločensky zdevastovaný pri bare. Suverénnym krokom s pohľadom šelmy ku mne pristúpi krásna slečna s vyzývavým dekoltom, za ktorý by sa nehanbila ani Dolly Buster. Pery štíhlo-plné ozdobené krvavo-červeným rúžom. Otázka jasná: „Ahój, máš cígo?“ Cigaretu nemám, tak poprosím kamoša vedľa mňa o dva kúsky. Čajka pripáli najprv mne a potom sebe. (naše vymyslené: ak dievča pripaľuje chlapcovi, chce ho „potešiť“). Nasleduje božtek a stereotypné otázky typu kto si, čo si. Hneď ako prvé, bez ostichu vyprskne: „Študujem na gympli a mám pätnásť, za mesiac šestnásť.“
Vodka s Redbullom zahlásia „STOP! Počkaj, počkaj“ … vyhodnocujem situáciu, čo do zadku robí toto dieťa o tretej v noci s cigaretou v ústach v nočnom klube, kde je vstup od 18 plus ?! Nakoniec s kľudným svedomím mávnem imaginárne rukou, šak čo, je rok 2015. Bejvavalo … papierovo nedospelí sme sa chodili zabávať výnimočne, poprípade utekali cez okno kúpeľne a na druhý deň držali hubu a krok. Vážili sme si povečierkové lajfovačky, na ktorých sme si šúchali ruky ihličím, keď sme šlukovali z cigaretky štýlom: „Óóó, mama ide!“ Poprípade každý bral štipec na prádlo. Tieto časy sú dávno preč … Maminy dnešných princezien, odpustite mi!